Mesto Zvolen sa nachádza v blízkosti banských miest, kde sa Židia do určitého obdobia nesmeli usadzovať. V polovici 19. storočia tu žilo len niekoľko židovských rodín. Uvádza sa, že prvým Židom vo Zvolene bol obchodník Adolf Tomaschoff. Podľa záznamov z roku 1853 žil vo Zvolene Jakub Gescheid a Móric Schwarz. V roku 1854 sa v meste usadil Eliáš Eiser.
V jeho dome sa odbavovali aj bohoslužby. Prvé židovské manželstvo bolo vo Zvolene uzavreté v roku 1863 medzi Tobiášom Schwarzom a Bertou Eiserovou.
V druhej polovici 19. storočia sa počet židovských obyvateľov zvýšil a v roku 1868 založili neologickú náboženskú obec Ješurun. Patrili do nej nielen Židia zo Zvolena, ale aj z okresu Zvolen a okresu Veľká Slatina. Židovská náboženská obec (ŽNO) sa v roku 1890 rozhodla postaviť synagógu a kúpila tzv. Zavadskovský dom. V roku 1896 posvätil synagógu banskobystrický rabín Samuel Lenke za prítomnosti hlavného župana Zvolenskej župy. Pri synagóge bola umiestnená aj židovská škola. Písomné dokumenty o židovskom cintoríne vo Zvolene pochádzajú až z roku 1906, kedy si ŽNO prikúpila pôdu na rozšírenie cintorína.
V roku 1910 bol počet Židov v meste 611, t. j 7,5% obyvateľstva. V rokoch 1895 – 1918, už počas Rakúsko-Uhorska, sa Židia vo Zvolene angažovali aj politicky, boli prítomní v zastupiteľskom zbore. Na konci 1. svetovej vojny došlo k istým protižidovským vystúpeniam, situácia sa však rýchlo stabilizovala.
V medzivojnovom Zvolene mali Židia len dva vlastné spolky. Židovský pohrebný spolok Chevra Kadiša a spolok Židovských žien, ktorý sa zaoberal najmä podporou chudobných Židov. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1938 mala židovská komunita 525 členov, t. j. 4,25% obyvateľstva.
Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 sa Židia stali tzv. občanmi druhej kategórie. Židovskí advokáti, lekári, lekárnici dostali zákaz vykonávať svoje povolanie. Židovskí živnostníci, ktorí prevádzkovali 94 živností rôzneho zamerania, boli postihnutí procesom likvidácie a arizácie. Keďže väčšina živností mala rodinný charakter, bola to existenčná strata pre celú rodinu. Len ojedinele sa majoritná komunita zastala židovských živnostníkov (ako v dochovanom liste proti likvidácii hodinárskej živnosti, ktorý poukazuje na svedomitosť a dôležitosť V. Štromfa, jediného hodinára mesta Zvolen – živnosť bola napriek argumentom zlikvidovaná, hodinár deportovaný).
Existuje niekoľko dôkazov o fiktívnej arizácii s cieľom pomôcť aj o vrátení arizovaného majetku po vojne. Slováci ochotní Židom pomáhať alebo sa s nimi stýkať boli hanlivo prezývaní „bieli Židia“.
Židovský nehnuteľný majetok predstavoval vo Zvolene 80 domov, väčšinou v strede mesta. V roku 1941 bol celý židovský domový fond poštátnený. Následné deportácie Židov boli vyvrcholením politiky antisemitizmu, ktorú realizoval Slovenský štát. V roku 1942 bolo zo Zvolena deportovaných 550 Židov, t. j. 85% židovskej komunity. Židia, ktorí z rozličných dôvodov neboli deportovaní, boli v pracovných strediskách a ostali bez kontaktov a informácií o svojej rodine.
Zvolenský židovský cintorín sa stal miestom utrpenia. Nacistické Einsatzkomando, ktorého efektivita bola podporená slovenskými prisluhovačmi, tu na prelome rokov 1944 – 1945 povraždilo celkom 128 ľudí (Židov, Rómov, Slovákov), ktorí boli pochovaní do piatich masových hrobov. Holokaust predstavoval v podstate koniec židovskej komunity vo Zvolene.
Po 2. svetovej vojne žilo v meste iba niekoľko jednotlivcov. Budova synagógy bola v roku 1950 predaná.
Históriu si pripomíname, aby sa nemusela opakovať a aby sme si uctili ušľachtilosť tých, ktorí tu boli pred nami.
V deväťdesiatych rokoch 20. storočia bola odhalená pamätná tabuľa na bývalej budove synagógy. V roku 1998 sa spoločným úsilím podarilo obnoviť Židovský cintorín vo Zvolene. V roku 2010 bol otvorený Park ušľachtilých duší venovaný pamiatke slovenských občanov, ktorí zachraňovali Židov pred deportáciami. Od roku 2012 sa spomienka na obete vojny nachádza aj v centre mesta Zvolen, kde na Tehelnej ulici vznikol Park zabudnutých susedov. Plačúca fontána v tvare vyvalených dverí v oddychovej zóne parku pripomína pamiatku ľudí, ktorí boli odtiaľto v rokoch 1939 – 1945 deportovaní. V septembri sa počas Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia koná v Parku ušľachtilých duší Smútočná tryzna ako pietny akt nezabúdania.
Spracované podľa publikácie PARK UŠĽACHTILÝCH DUŠÍ vydanej v roku 2008.